Agadir na facebooku: |  |
Agadir na Instagramu: |  |
Agadir na Wikipedii: |  |
Kanál RSS: |  |
 Pořady z cyklu "Agadir: Na strunách naděje" jsou konány za finanční podpory Státního fondu kultury České republiky |
Mediální partneři:
Přihláený uivatel: | ádný |
Vae IP adresa: | 216.73.216.206 |
Přístupy celkem: 51880481 Přístupy dnes: 19282 Š 2004-2024 Ing. Ondřej Fuciman, Ph.D. Optimalizováno pro rozliení: 1280x720 a vyí
|
 | PrĂbeh, v ktorom som sa stal sviĹou
|  |
- Dodo, Dodo, ide sem akýsi človek!
Fakt, ktosi iel po ulici, ale vôbec nie k nám. Normálne iel okolo, ani si nás len nevimol. A my dvaja sme stáli ako figuríny, na desa sekúnd som ani nedýchal. Potom kŕč povolil a Edita sa hystericky rozosmiala:
- Ty, veď nám asi ibe. Nám normálne poibáva! My si tu teraz predsa môeme sadnú, popíja kávu, pozera telku alebo čo...
Edita la teda vari kávu a ja som bol zvedavý na žudí. Či sa pristavia a tak. Postavil som sa skoro k samému sklu, ale pre nikoho som nebol zaujímavý.
- Chodia? No tak chodia?- vykrikovala Edita.
- Chodia.
- No a?
- Nič. Iba chodia.
- Normálne chodia a nič?
- Mhm.
- Keby mi toto niekto povedal, neuverím, - ozvala sa Edita za mojím chrbtom, poloila álky s kávou na stôl a postavila sa vedža mňa.
Mal som sa asi na vetko vykaža, vypi si kávu a číta noviny. No ja som schytil álku a polial som kávou sklo pred sebou.
- Si sa zbláznil? - skríkla Edita a rýchlo mi trhá álku z ruky.
- Nikto si to ani nevimol, videla si? - hovorím a beriem zo stola druhú álku. Kávu vylievam na sklo práve vtedy, keď ide okolo akási stará baba.
- Prestaň! - zvrieskne Edita a utiera pooblievaný výklad.
Stojím pri obliatom výklade, zo álky ete kvapká na zem káva a ja znovu vidím svojho otca na zemi vedža lavičky /doteraz nedokáem okolo nej prejs/, ako si vpredu trhá koežu a ja k nemu darmo ahám ponáhžajúcich sa žudí.
Edita ďalej utiera výklad. U mi nič nehovorí, iba ticho utiera a utiera. Cítim sa hlúpo.
- Kadý je pre kadého iba vzduch, vie? Potom na ulici dostane infarkt a nikto si a ani nevimne, - hovorím.
Začne ma utiova, e po prvé: vetko sa stalo v bočnej ulici a po druhé: práve vtedy vraj tadiaž nikto neiel.
- Blbos. Aspoň desa žudí ilo okolo. Kadý sa oblúkom otcovi vyhol. A ja som nikomu nevedel vysvetli, prečo otec leí na zemi! Kto si vtedy vímal tvorročné decko?
- Nechaj to tak, - povedala mi Edita a ila uvari novú kávu.
Takto sa začal ná prvý deň vo výklade. Aby bolo jasné: mesiac vo výklade na hlavnej ulici. Sme dobrovožníci pre akýchsi ibnutých sociológov. Akoe máme i tak ako dosiaž, jes, pozera telku, spa a podobne. Vade kamery, na nás aj na ulicu vonku. Sme dobrovožníci za tristotisíc.
Dnes je ná dvadsiaty deviaty deň. Predposledný. Sme najedení, ulica nás u prestáva zaujíma a v telke dávajú akúsi reklamu na posilňovač svalov. Ten si kúpim.
- Pozajtra si môme zača uíva, - hovorím Edite.
- Mne by stačilo, keby sme normálne ili.
- Kristejeii, čo je to normálne ili?
Ale viem, kam mieri. O chvížu začne o dieati.
- Ako ijú moji rodičia alebo nai susedia, neviem...Keby sme mali konečne diea. Čo chcem tak veža? - epká Edita ďalej.
Vytáča ma, normálne ma vytáča.
- Keby vtedy niekto...mono keby vtedy niekto pomohol otcovi... mono by som aj ja il normálne. Ja som normálne nikdy neil, Edit! Nikdy! Matka chodila vdy večer preč a ja...ja som zostával v okne a pozeral som sa, či otec predsa len nepríde. Ledva som na to okno vyliezol...Stával som nalepený na skle celé večery! A potom...neskôr...myslí, e bolo na bicykel alebo na kolské výlety? Ani na lyiarsky som s triedou neiel! Vetci vtedy ili! Aj ten krčok Pepko iiel! A čo si myslí, ako som tudoval? Ani korunu som od matky nedostal! Ani korunu mi neposlala! Chodil som na nočné na hlavnú potu! Vykladal som vrecia...Nikdy som neil normálne! Ja si chcem konečne ui, Edit! Chcem si kúpi lyiarsky výstroj, lebo mi ten skurvený lyiarsky chýba! krčkovi Pepkovi to bolo aj vtedy jedno. A bol! Pepko na lyiarskom bol!
Edita vydesene na mňa hžadela a ja som sa nevedel zastavi:
- Len sa dívaj! Práve sa skončila reklama! Len sa pozri! Dávajú smotánku! Tie motýliky a dekolty! Kedy ty bude ma taký dekolt a ja taký smoking? Len sa pozri na tie védske stoly! Ako erú! To sa niekomu tartuje! Tebe dal kto kedy milión, aby si začala? A mne kto čo dal? Vie, e mám plat o dve pädesiat na hodinu horí ako čistič záchodov? Čítal som to minule v novinách! Obyčajný hajzlipucer má o pätisíc ročne viac ako ja! S vysokou kolou! To mám večne obdivova toho kreténa Fejea ako bol v Karibiku a ako sa predvádza so svojou zasratou kamerou? Rýchlozbohatlíci jedni! Vetci sa chcú len nabali! Len sebe a rodine! Hovno im ide o žudí! Bla-bla-bla! Obyčajné kydy pre kamery! Nech ijú z mojej výplaty! Politici!
Neviem, mono tu niekde som sa začal meni na sviňu.
Sedeli sme potom ticho, a kým sa nezotmelo. Zrazu ma Edita potiahla za ruku a mlčky hlavou ukázala na ulicu.
- Niekto tam leí...
- Nie je to pes?
- Nezdá sa mi. Je to človek. Nejaký mu...
- Ete pred chvížou tam nikto nebol!
- Musel spadnú alebo čo. Ale kedy, e sme si to nevimli?
- Dočerta. Nikto nejde. Nikto nejde!
- Zavolajme sanitku!
- Počkaj. Poruili by sme zmluvu. Vie, e vola smieme iba vtedy, keby sa jednému z nás niečo stalo...Iba vtedy smieme vola.
- Ako to, e smieme? Čo sme nejaké bábky alebo čo? Ten človek mono zomiera. Dodo!
Oblial ma pot:
- Edita, ak poruíme zmluvu s agentúrou, tak je naich tristotisíc fuč! Mesiac sme tu sedeli zbytočne! Rozumie?
Vtedy sa Edita pozrela na mňa studeným pohžadom:
- Ty si sa zbláznil, Dodo.
- Má pravdu, zbláznil som sa. Predsa to teraz nevzdám!
- Ten človek potrebuje pomoc...
Zrazu chlapík vstáva. Boemôj, on vstáva!
- Edit, on vstáva! Asi je len opitý! Pozri, normálne ide preč! - smejem sa. Smejem sa, a si musím sadnú. Som dokonca ochotný ís do postele a hoci aj urobi toho malého.
- Si sviňa, - povedala Edita.
Po prvýkrát som zbadal, e sa vonku pri výklade pristavili akísi žudia a nechápavo na nás hžadeli.
|
| Zpět |
|