| Jazyková verze: |  | | Česky |
|
| Agadir na Facebooku: |  |
| Agadir na Instagramu: |  |
| Agadir na Wikipedii: |  |
| Kanál RSS: |  |
Jsme členové Českého centra Mezinárodního PEN klubu |
Jsme členové Sdružení Q |
Pořady z cyklu
"Agadir: Na strunách naděje"
finančně podporuje
Státní fond kultury České republiky |
Mediální partneři:
| Přihlášený uživatel: | | žádný |
| Vaše IP adresa: | | 216.73.216.252 |
Přístupy celkem: 63766258
Přístupy dnes: 9347
© 2004-2024
Ing. Ondřej Fuciman, Ph.D.
Optimalizováno pro rozlišení:
1280x720 a vyšší
|
 | (Mo)ment�lna domorodka
| |
Svojho dávneho spolužiaka stretla na pravé poludnie. Práve niesla z obchodu nový kôš na bielizeň. Držala ho od seba, aby netlačil. Pritom mala chuť na zmrzlinu a otlak na nohe. Ivana vlastne pokojne mohla nevidieť. No stretnúť trochu mladosti v tomto meste Rómov, špinavých ulíc a zdemolovaných zastávok je aspoň aké-také oživenie pondelka napuchnutého celotýždňovým stereotypom.
- Ivan. Si to ty?
- Ahoj...
- Hádam ma len poznáš?
- Mhm. Ty tu bývaš?
- Tak nejako. Momentálna domorodka. A ty čo? Nevedela som, či dobre vidím.
Ale jasné, že dobre vidí, dočerta. Už začína ľutovať, že sa pristavila. Veď vždy bola alergická na ten jeho vypučený zadok. A ten postoj, výraz tváre... Nie, nemala sa prihovoriť. Odkedy sa poznajú, vždy jej krížil plány. Prvýkrát vtedy, keď boli siedmaci. Učiteľka jej povedala, že pôjde v lete za odmenu do Bulharska. Za robotu v školskom rozhlase, zbery, iskry a všeličo iné. Potom prišla učiteľka ešte raz a povedala, že do Bulharska pôjde Ivan. Až neskôr pochopila, že to by asi nebolo v poriadku, aby odmenili dcéru obyčajných robotníkov a syna námestníka generálneho riaditeľa významnej textilky nie.
Pocit druhoradosti sa znova prihlásil. Teraz, na námestí, s košom na bielizeň pri nohách.
- Si tu služobne?
- Prišiel som sa pozrieť na prsty niekoľkým vašim riaditeľom. Kontrola. Ministerská.
Sa má asi posrať alebo čo.
- Bývaš v Blave?
- Mhm. Brat je tiež na ministerstve.
Kristepane, túto nedonosenú konverzáciu si mohla odpustiť. Veď on sa vôbec nezmenil. Načo sa len pristavovala?
- Takže sa máte obaja fajn. Ja tu učím. Prišli sme sem pred tromi rokmi, keď zomrel svokor.
- Mhm.
Idiot, určite aj na to zabudol, ako si kvôli nemu na lyžiarskom zlomila nohu. Machroval na kopci a ona sa mu chcela vyhnúť. Keď jej školská lyža skrútila nohu v členku, kandahár držal ako pasca, zrazu prestala vidieť. Počula, ako ju obklopujú spolužiaci, profáci, no a tá tma. O dva týždne mali byť prehrávky súboru a potom štyri vystúpenia. Jedno dokonca v televízii. Počula sa vtedy, ako oplzlo nadáva a nedalo sa to zastaviť. Angličtinár zalamoval rukami, spolužiaci sa pochechtávali a slastne načúvali. Nadávky vyfrkovali z tmy a boli skoro dôležitejšie ako zlomená noha. Intenzívne zacítila zlomený členok spred dvadsiatich rokov.
- Ináč, máš sa?
- Ujde to. Ozaj, hľadám dobrú zmrzlinu. Máte tu nejakú vôbec?
Kretén s vypučenou riťou.
- No, nebudem ťa zdržovať. Pôjdeš rovno a tam na konci zahneš doľava. Tak sa teda maj, pozdrav brata.
Vzala kôš na bielizeň, ešte trochu kývla rukou, odohnala spomienky a ponáhľala sa opačným smerom.
|
| | Zpět |
|
